Národná rada Slovenskej republiky 4. októbra 2022 schválila novelu Zákonníka práce, ktorá so sebou priniesla viacero zmien. Novela smeruje k tzv. work-life balance, t. j. rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Za týmto účelom sa zavádza tzv. otcovská dovolenka alebo možnosť žiadať o flexibilné formy práce, ak ide o osoby, ktoré sa napr. starajú o dieťa. Novela ďalej upravuje:
- doplnenie vybraných ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa pracovnej zmluvy a poskytovania informácií o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania,
- rozšírenie, resp. spresnenie okruhu informácií, ktoré má zamestnanec dostať s cieľom, aby bola zabezpečená požiadavka transparentnosti a predvídateľnosti vykonávanej práce,
- ustanovenie práva zamestnanca žiadať prechod na inú formu zamestnania (napr. z určitej doby na neurčitý čas),
- ustanovenie poskytovania informácií aj v elektronickej podobe a pod.
Novela Zákonníka práce ustanovuje, že zamestnávateľ nesmie zamestnancovi zakázať výkon inej zárobkovej činnosti mimo zamestnávateľom určeného pracovného času. Ak chce zamestnanec popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, môže tak urobiť až po udelení písomného súhlasu zamestnávateľom.
Novela ďalej umožňuje zamestnancovi v prípade skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v pracovnoprávnom spore odvolať sa na to, že k skončeniu pracovného pomeru došlo kvôli aktívnemu uplatňovaniu práv zamestnancom.
V prípade, že dôjde v pracovnoprávnom spore k takémuto oznámeniu, zamestnanec je povinný predložiť dôkaz o tom, že si uplatňoval svoje práva, v dôsledku čoho s ním následne zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer alebo ho inak znevýhodňoval (napr. email, v ktorom žiada o uplatnenie svojich práv).
Schválenou novelou platí, že u zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Toto ustanovenie sa týka výlučne zamestnanca s pracovným pomerom dohodnutým na dobu určitú. Okrem toho naďalej platí obmedzenie skúšobnej doby maximálne na tri mesiace a u vedúceho zamestnanca maximálne na šesť mesiacov.
Aby zamestnanci, ktorí majú pracovný pomer na dobu určitú mohli požiadať o formu zamestnania s predvídateľnejšími a istejšími pracovnými podmienkami, sa touto novelou pridalo ustanovenie, ktoré zamestnancovi umožňuje požiadať zamestnávateľa o prechod na inú formu zamestnania, napr. na pracovný pomer na dobu neurčitú.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi s pracovným pomerom na určitú dobu alebo s pracovným pomerom na kratší pracovný čas, ktorého pracovný pomer trvá viac ako šesť mesiacov a ktorému uplynula skúšobná doba, ak bola dohodnutá, na jeho žiadosť o prechod na pracovný pomer na neurčitý čas alebo na ustanovený týždenný pracovný čas poskytnúť písomnú odôvodnenú odpoveď do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti; to sa vzťahuje aj na každú ďalšiu žiadosť zamestnanca podanú najskôr po uplynutí 12 mesiacov od podania predchádzajúcej žiadosti.
Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, a zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, je povinný na žiadosť odpovedať najneskôr do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti a pri opakovanej žiadosti môže poskytnúť odpoveď v ústnej forme, ak sa odôvodnenie odpovede nezmenilo.
Predmetná novela ďalej zavádza inštitút tzv. otcovskej dovolenky. Nárok patrí otcovi v rozsahu 14 kalendárnych dní a to v období najneskôr šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Ak bolo dieťa po pôrode hospitalizované (t. j. ak prvý deň hospitalizácie spadá do obdobia šiestich týždňov), obdobie, počas ktorého možno otcovskú dovolenku čerpať, sa môže predĺžiť.
Po novom sa v pracovnej zmluve dohodnú len všeobecné podstatné náležitosti, ktorými sú:
- druh práce a jeho stručná charakteristika,
- miesto alebo miesta výkonu prácu, príp. pravidlo, podľa ktorého miesto určuje zamestnanec,
- deň nástupu do práce,
- mzdové podmienky.
O ostatných podmienkach bude mať zamestnávateľ právo rozhodnúť sa, akou formou zamestnancovi tieto informácie poskytne – či už samostatne v písomnej podobe alebo ich uvedie priamo v pracovnej zmluve.